Hudobná poradňa

Zdieľať

Ako sme prišli o hudobný sluch alebo – ako nezničiť hudobný sluch svojim deťom.

Máte hudobný sluch? Možno ho máte – a možno nie… totiž – už nie. Podľa vedcov sme voľakedy všetci mali hudobný sluch, len si to už nepamätáme. Dokonca sme vraj mali v ranom detstve absolútny sluch.

Formy hudobného sluchu:

“Základný” hudobný sluch

Schopnosť rozoznať melódiu a rozoznať ak je melódia zahraná alebo zaspievaná falošne. Napodiv nemá veľa spoločné so schopnosťou spievať – mnohí ľudia rozoznajú, ak niekto spieva falošne, pričom sami radšej nespievajú, lebo by to dopadlo tak isto.

Absolútny hudobný sluch

Na prvý pohľad sa zdá, že je to bonus. Je to však vrodená schopnosť každého z nás.

Absolútny hudobný sluch má ten, kto je schopný okrem rozoznania melódie aj presne rozoznať výšku zaspievaného alebo zahraného tónu – a aj vysloveného tónu. Aj reč má svoju melódiu a ľudia rozprávajú v určitom rozsahu tónov, ktorý je daný fyziologickými danosťami jednotlivca.

Absolútny hudobný sluch môžu napodiv mať aj ľudia, ktorí nikdy nehrali na hudobnom nástroji. Výskumy ukazujú, že sa nájdu aj takí, čo dokážu napr. začať spievať obľúbenú pieseň od toho správneho tónu, ktorým naozaj nahrávka piesne začína alebo pomenovať tóny napr. spôsobom – na tomto tóne začína pieseň XY. Takýchto ľudí však nie je veľa.

Nie je ich veľa preto, lebo prírode na absolútnom sluchu nezáleží. Absolútne jej na ňom nezáleží.

Naše schopnosti vnímania sú po narodení totiž nastavené tak, aby sme z množstva vnemov vedeli vybrať tie najdôležitejšie. Schopnosti, potrebné pre rozoznávanie tých dôležitých vnemov sa ďalej rozvíjajú, tie ostatné začíname postupne strácať. Jednou takouto schopnosťou je aj absolútny sluch.

Keď je dieťa malé, začína sa učiť od svojho okolia “nálepkovať” veci okolo seba. “Vidíš to jabĺčko? Je červené, však?”

Ktorý rodič sa však opýta dieťaťa: “Počul si tú píšťalku? To je tón C, však?”

Dôvodom, prečo sa to rodičia nemôžu opýtať, je to, že výška tónu nie je pre nás kriticky dôležitá. Nič sa nestane, ak nerozoznáme, ktorý vlk zavýja – stačí, ak rozoznáme, že je to vlk a dáme sa na útek. Keby sme však nevedeli podľa farby potravy rozoznať, či je jedlá alebo nie, dlho by sme neprežili. “Pozor na červené bobule!” stačí počuť len raz a je to jasné.

Čo však je pre nás dôležité je melódia hlasu rodičov. Schopnosť dieťaťa rozoznať podľa hlasu toho, kto sa oň stará je absolútne nevyhnutná. Človek však nerozpráva stále rovnako vysokým, čí nízkym hlasom. Podľa nálady, raz hovorí hlasom vyšším inokedy zase nižším. Melódia reči však ostáva rovnaká. A tak sa naučíme, že je potrebné rozoznávať melódiu, a nie výšku tónu.

Naši rodičia sa proste ešte ako deti odnaučili rozoznávať výšku tónu, preto to nemohli naučiť nás.

To však neznamená, že absolútny sluch dieťa musí stratiť. Stačí upriamiť vnímanie dieťaťa na to, že aj výška tónu je údaj, ktorému je potrebné venovať pozornosť. Jednoduché však?

Deti sa vraj ľahko učia. Je to nezmysel. Deti len nestrácajú svoje vrodené schopnosti – ak ich podporíme v tom, aby si tieto svoje schopnosti zachovali.

Svoj vlastný absolútny sluch už nezachránime – v určitom veku sa prepojenia v našom mozgu prestanú starať o to, čo chceme my. Avšak ak chcete, aby si deti vo vašom okolí zachovali čo najviac zo svojich vrodených schopností, môžete pre to ešte stále niečo urobiť.

Ak máte hudobný sluch a viete (a ak aj chcete) spievať – dajte si tú námahu a rozhodnite sa, že deťom okolo seba budete spievať konkrétnu pieseň vždy v tej istej tónine – v nejakej, ktorá vám sedí. Ak nemáte absolútny sluch, budete k tomu potrebovať nejaký správne naladený hudobný nástroj alebo ladičku. Dieťa si tak navykne, že tá konkrétna pieseň začína od presného tónu, ktorý neskôr bude vždy schopné identifikovať – stačí mu napr. spomenúť si na tú pieseň.

Najväčšiu škodu hudobnému sluchu dieťaťa spôsobujú hračky, ktoré vyzerajú ako hudobné nástroje. Kupovať ďeťom takéto hudobné hračky môže len ten, kto chce, aby hudobný sluch stratili.
Dieťa si tak zapamätá, že absolútna výška tónu nie je dôležitá a rozostupy (intervaly) jednotlivých tónov nie sú vlastne pevne dané, ale že je to raz tak, inokedy zase inak.

Takto sme prišli o hudobný sluch my – stačí v tom pokračovať, aby sme oň pripravili aj svoje deti.

Detské hudobné nástroje nie sú hračky. Sú to hudobné nástroje, určené pre deti. Je v tom podstatný rozdiel. Podstatný pre tých, ktorým záleží na hudobnom sluchu svojich detí.

Pre orientáciu v cenách – oddelenie hudobných nástrojov pre deti v e-shope BIG MUSIC:

Detské klávesové nástroje

Detské gitary

Detské bicie nástroje

Detské husle

Dátum pridania príspevku: Sobota, 20. November 2010 at 23:26 , kategória: Detské hudobné nástroje. Otázky a odpovede k tomuto článku je možné odoberať cez RSS 2.0 feed. Otázky? Trackback z Vašej stránky.